Bratislavské letisko: prenájom nie je krádež
25. 10. 2011 - Letisko na nohy nepostavia stranícke sekretariáty, lobisti, skupiny, ktoré vidia ľahký kšeft ani táranie O máločom odznelo toľko vášnivých vyhlásení politikov i diskutérov na webe ako o bratislavskom letisku. Akurát, že väčšina triafala mimo. Na Slovensku je sotva iný podnik v štátnych rukách, s ktorým by sa hral taký pingpong. Ak by sa tak hovorilo do automobiliek, vyrábali by päťkolky s pohybom do boku.
Letisko na nohy nepostavia stranícke sekretariáty, lobisti, skupiny, ktoré vidia ľahký kšeft ani táranie
O máločom odznelo toľko vášnivých vyhlásení politikov i diskutérov na webe ako o bratislavskom letisku. Akurát, že väčšina triafala mimo. Na Slovensku je sotva iný podnik v štátnych rukách, s ktorým by sa hral taký pingpong. Ak by sa tak hovorilo do automobiliek, vyrábali by päťkolky s pohybom do boku.
Vláda Mikuláša Dzurindu pred voľbami v roku 2006 predávala majoritu v Letisku M. R. Štefánika v Bratislave. V tendri zvíťazilo konzorcium na čele s viedenským letiskom a zdalo sa, že vláda bola vtedy jeho fanúšikom. Víťaz ďalších volieb Robert Fico bol zásadne proti a Protimonopolný úrad SR našiel argumenty, aby rozhodol, že nie. Po ďalších voľbách v roku 2010 si kabinet Ivety Radičovej do programového vyhlásenia dal odštátnenie letiska.
Z troch alternatív si vybral koncesiu – prenájom na tridsať rokov. Dzurindovci videli slušnú sumu do štátneho rozpočtu a rakúsky bozk Šípovej Ruženke. Ficovci letisko považovali za kus rodnej hrudy, ktorú predsa nedáme cudziemu. Ak sa nová vláda nerozhodla z trucu, zrejme rezignovala pri pohľade na dno štátnej kasy. Na rozdiel od R. Fica za víťazstvo nepokladala iba terminál. Určite ho treba, lebo starý už nevyhovoval. Stavali ho pre inú prevádzku, menšie lietadlá a hrdzavejúca konštrukcia už hrozila kolapsom.
Súčasný minister dopravy Ján Figeľ však vie, že treba aj stojiská pre lietadlá, odmrazovacie stojisko, aspoň dočasné priestory pre kargo a najmä rekonštruovať dráhy. To môže stáť aj vyše 350 miliónov eur – trikrát viac než terminál. Toľko nemá ani pravica, ani ľavica, ani letisko. „Už nemáme dlžníkov, akými boli SkyEurope, Air Slovakia či Seagle Air, vlani sme si na prevádzku zarobili a z prevádzkového zisku by sme mohli splácať úvery, ale to by nestačilo na veľké investície,“ dodáva predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ letiska Maroš Jančula.
Od macochy
Pri Viedni (takmer dvadsať miliónov cestujúcich), Prahe (vyše dvanásť miliónov) či Budapešti (8,1 milióna) je Bratislava s 1,67 milióna cestujúcimi malé letisko. „Ak by sme sa uspokojili iba s existenciou relatívne malého regionálneho letiska, stačí dráhu pravidelne opravovať a udržiavať v prevádzkyschopnom stave,“ vysvetľuje M. Jančula. Reprezentačná brána krajiny a rozvoj „veľkej dopravy“ však čosi stojí.
Hlási sa k nej každý. Ale iba verbálne. Monopolista Ryanair tvrdí, že dodá cestujúcich, niekto to však musí zaplatiť. Od letiska pre svoj biznis cestujúcich žiadajú hotelieri, taxikári, obchodníci, reštau- rácie. Ale aby ich to nič nestálo. Ak to nejde, svorne nadávajú. Vraj treba znížiť poplatky, ktoré letisko vyberá. „Ale tie trápia dopravcov najmenej, na ich prevádzkových nákladoch predstavujú osem až pätnásť percent,“ namieta prevádzkový riaditeľ letiska Juraj Mitka. Väčšinu tvoria navigačné služby a palivo. Dopravca linku otvorí až vidí dosť cestujúcich ochotných platiť toľko, aby sa trať rentovala.
Celý rad západoeurópskych regionálnych letísk rozlietala podpora miestnych a regionálnych združení, obchodných a priemyselných komôr, samospráv, podnikateľov, bánk, všetkých, čo profitujú z cestovného ruchu. Tí však v Bratislave stoja pred letiskom s natrčenou rukou.
Koniec rečí
„Potenciálny nájomca sa bude pýtať, a to mnohých, vrátane aj magistrátu, čo urobili pre návštevnosť re- giónu,“ myslí si M. Jančula. Koncesia nebude o čarovnom prútiku, ale o biznise. Aj tí, čo sa pýtajú, či predať alebo prenajať, sa zhodujú v tom, že treba konečne zrušiť politické hry s letiskom. To nepotrebuje medzivolebné štvorročnice a stále zmeny, ale dlhoročný kontinuálny vývoj.
Letisko na nohy nepostavia stranícke sekretariáty, lobisti, skupiny, ktoré vidia ľahký kšeft, stranícki adepti na trafiky ani nezáväzné táranie. Ani jedna vláda netušila, čo s leteckou dopravou, letiskami i dopravcami a čo to stojí. S požehnaním Vladimíra Mečiara vznikol akurát tak deblokačný projekt Viliama Vetešku a vydojil desiatky miliónov štátnych dolárov. R. Fico z postu šéfa letísk vyhodil dvoch vlastných nominantov, až pochopil, že ak odmietol zisk z predaja, musí dať štát.
Koncesionári
Súčasný výkonný riaditeľ letiska rozumie aj tým, čo sa boja straty domáceho vplyvu. Je to však archaický pohľad majiteľov pôdy a gazdov bez krídel. Volkswagenu, PSA Peugeotu ani automobilke Kia nik neradí, sme radi, že sú. Fňukáme síce, že sú to montážne dielne, ale nik domáci nedáva viac. Letisko potrebuje toho, kto prinesie víziu, know- -how, skúsenosti, kontakty a peniaze.
Londýn nenadáva, že si letisko Luton prenajal nejaký Španiel. Barcelonská firma Abertis vznikla iba v roku 2005, ale spravuje aj štokholmskú Skavstu, jedenásť mexických letísk, hlavné letisko v Čile, ba aj Orlando na Floride a manažuje Atlantu, najväčšie letisko na svete. A že si zarobí? Veď zarobia všetci. A najmä domáci.
Bulharsko zverilo Varnu a Burgas na tridsaťpäť rokov firme s majoritou letiska Frankfurt. Druhé najväčšie turecké letisko Antalya má tiež v prenájme Fraport a vláda Vladimira Putina nemeckému manažmentu zverila letisko v Petrohrade, štvrté najväčšie v Rusku. Zrátala si, že nemá na kvalitnú správu kolosa pre 8,5 milióna cestujúcich ročne. Koncesionár za tridsať rokov investuje najmenej 1,4 miliardy eur. A investuje najmä ruský kapitál. V konzorciu koncesionárov má Fraport iba 35,5-percentný podiel. Polovicu vlastní moskovská megabanka VTB a 7,5 percenta rusky znejúci Koltseva Holdings z Cypru. V. Putin nepokladá letiská za rodinné striebro, Šeremetevo a Vnukovo v Moskve chce predať. Najväčšie moskovské letisko Domodedovo spravuje už súkromná ruská spoločnosť.
Čo rozhodne
Koncesionár má nastúpiť v polovici budúceho roka. Dovtedy bude dostavaný terminál, na ktorý občan požičal 67,7 milióna eur, lebo cudzie sme nechceli a zvyšok letisku požičajú banky. Táto vláda musí zhodnotiť svoju pozíciu i majetok. Bude to prvá seriózna analýza. Keďže na ňu doma nemáme, urobia ju experti zo zahraničia. Iste nie rakúska Meinl Bank, ktorá bola privatizačným poradcom Dzurindovej vlády. Viedenské kávové impérium v letectve umrelo na nekompetentnosť.
Dôkladný audit, analýzu možností aj ich výhodnosť si pripravia aj potenciálni nájomcovia. Budú analyzovať súčasnú i budúcu ekonomickú silu bratislavského regiónu, toky cestujúcich, nákladu, blízkosť Schwechatu, jej nevýhody i výhody, výšku nájomného. Musia si odpovedať, čím môže Bratislava zabodovať tak ako v nástupe nízkonákladovej dopravy. Prví záujemcovia o koncesiu sa hlásia, nič však nie je hotové, nik nie je istý. Možný je aj katastrofický scenár: nájomca sa nenájde. Do posledného momentu sa lobovalo za Viedeň, reinkarnovali sa predstavy o výmene akcií či nejakom spoločnom podniku podľa našich predstáv.
Nič nové od susedov
Viedeň vie svoje, nepochybuje, kto v regióne hrá prvé husle. Dala sa počuť, že tender bude pozorne sledovať a nevylučuje účasť. Kuviky hovoria, že môže ostatných aj preplatiť. Veď aj malý sused stojí za pozornosť. Rakúska metropola v čase pytačiek neprezradila, na čo jej je Bratislava. Odstrašujúca je skúsenosť z košického letiska, ktoré má Viedeň v rukách. Počet cestujúcich klesol z 590-tisíc v roku 2009 na vlaňajších 266-tisíc. Iba kvôli kríze? Výstavba nového terminálu vo Viedni sa predražila takmer na dvojnásobok a oddialila o tri roky. Policajní vyšetrovatelia si tam podávajú kľučky, akcionári rozohnali niekdajšie vedenie, ktoré musí zaplatiť mastné pokuty.
Je jasné, že to, čo Viedeň v roku 2006 ponúkala za kontrolu, už nik nedá. Bratislava stratila na cene nielen kvôli kríze. Predstava, že by jej Viedeň poskytla hrozienka zo svojho koláča, je naivná. Napokon o tom, kto bude do Viedne či Bratislavy lietať, nerozhoduje letisko, ale cestujúci a aerolínie. Čiže trh.
http://profit.etrend.sk/biznis/bratislavske-letisko-prenajom-nie-je-kradez.html
